Nájdite si čas na pravidelnú masáž, vráti sa Vám formou zvýšenej výkonnosti a pracovnej pohody.

   

 

 

 
Budem činiť tak, aby si ma velebil...

Z HISTÓRIE MASÁŽE

V starovekých civilizáciách sa masáž často používala v spojení s rôznymi rituálmi na očistu tela a duše. Úplne najstaršie zmienky o masážnej terapii sú v súvislosti s “pomazávaním” posvätnými olejmi, čo malo za cieľ negovať vplyvy zlých duchov, ktoré podľa šamanov a mágov spôsobovali choroby a iné problémy.

Čína a India

História dnes praktizovaných masáží je úzko spojená s indickou ajurvédou a jogou a čínskou akupresúrou.

Jeden z najstarších čínskych dokumentov, ktoré sa venujú zdraviu, je Cong Fou (písaný pravdepodobne niekoľko storočí od 2700 p.n.l.). V ňom sa spomína nielen používanie byliniek, ale aj dychových cvičení a komplexného systému cvikov a polôh na fyzickú úľavu.

Druhým zdrojom je medicínsky lexikón Nei Ching/Nei Ting – súbor medicínskych polemík na rôzne témy . Jeho vek je diskutabilný, podľa niektorých siahajú prvé záznamy až do obdobia 2600 p.n.l., podľa iných bol spísaný v rokoch 700 p.n.l.-200 n.l. Jedno je však z neho jasné – že čínska masáž a akupunktúra boli už dávno súčasťou tradičnej zdravovedy.

V Japonsku, ktoré do veľkej miery čerpalo z čínskych tradícií sa neskôr akupresúra, akupunktúra a manipulácie s kĺbmi stali základom slávnej terapie Shiatsu, ktorú podľa prameňov v 19. storočí vykonávali slepí maséri.

Indické Védy spred 5000 rokov zahŕňajú aj celú oblasť prírodnej medicíny (Ajurvéda) – o tom, ako nadobudnúť rovnováhu tela a duše, cez bylinky, cvičenie, aromaterapiu, masáž a pod.

Egypt

Starovekí Egypťania mali nesmierne vyvinutú lekársku a terapeutickú oblasť. A podľa všetkého veľmi dobre poznali aj účinky masáže a manipulácie s kostrou. Lekár a egyptológ Dr. John Nunn poukázal na niekoľko textov z papyrusov a reliéfov v hrobkách, ktoré podľa neho jasne opisujú určité formy fyzioterapie.

Vo svojej knihe Medicína v starovekom Egypte spomína napríklad tzv. Westcarov papyrus (Papyrus Westcar), ktorého text pochádza pravdepodobne z obdobia Strednej ríše (cca 2000 p.n.l. l.). V ňom sa dočítate, ako mág Džedi kázal jednému sluhovi, aby ho natrel a druhému, aby mu masíroval nohy.

A ďalšie príklady sú ešte staršie. Pochádzajú z hrobiek Anchmahora a Chentiku – dvoch faraónskych vezírov zo 6. dynastie (cca 2400 p.n.l.). Na kresbách podľa reliéfov z ich hrobiek vidieť činnosti, ktoré sa nápadne podobajú na masáž nôh a rúk. Pôvodne si niektorí egyptológovia mysleli, že ide skôr o manikúru a pedikúru, ale podľa Nunna to jasne vyvracajú označenia ako „pacient“ a „terapeut“ pri jednotlivých obrazoch. Z hieroglyfov bol rozlúštený nápis: "Neublíž mi" a odpoveď lekára: "Budem činiť tak, aby si ma velebil". V textoch sa ďalej píše, že tieto zásahy majú byť „príjemné“ a „nie bolestivé“ a majú pacientovi „dodať silu“.

Grécko a Rím

Olympijské hry, gymnastika a Hippokrates. Už športovci, súťažiaci na starovekých OH dostávali pravidelné masáže a kúpeľné terapie, aby nemali unavené svaly.

A slávny lekár z Kosu, Hippokrates, v piatom a štvrtom storočí p.n.l., predpisoval svojim pacientom v rámci holistickej medicíny – vyváženú stravu, čerstvý vzduch, pravidelné cvičenie, odpočinok, čistotu a aj masáže. Hippokrates vo svojich spisoch veľmi podrobne popisuje priebeh a účinky masáže napr. pri vykĺbenom ramene.

Grécki lekári sa dostali aj do starovekého Ríma, ako Asklepiades z Bytínie, ktorý masážou a vibráciami dosahoval žiadanú harmóniu tela, alebo ako to on nazýval - rovnováhu tela na úrovni atómov.

Stredovek a renesancia

Temné roky, prerušované vojnami, k rozvoju starostlivosti o telo a harmóniu veľmi neprispeli. V Európe získala na sile cirkev, ktorá pre nemorálnosť presadila zatvorenie verejných kúpeľov a telocviční.

Liečiteľky, ktoré poskytovali často jedinú zdravotnú starostlivosť, boli prenasledované ako čarodejnice. A do ich sféry spadali aj masáže. Napokon sa ale aj v cirkevných nemocniciach práve masáže a kúpele uchytili ako finančne nenáročná starostlivosť o ranených vojakov.

V arabskom svete, ktorý nebol zapletený do európskych vojen a nebol ani pod vplyvom kresťanských cirkví, sa týmto druhom terapií dobre darilo, aj vďaka presláveným tureckým kúpeľným domom – Hammamom, ktoré stavali na grécko-rímskom dedičstve.

Renesancia a s ňou progresívne idey Leonarda da Vinciho priniesli ďalší skok vpred. Leonardove úžasné kresby ľudského tela (mapy kostí a svalov), ktoré sa museli robiť v tajnosti keďže pitvy boli zakázané, priniesli obrovský úžitok lekárom aj terapeutom.

Takisto aj kresby jeho belgického súčasníka Andreasa Vesaliusa, ktorý v polovici 16. Storočia vydal drahocenný zväzok o ľudskom tele De Humani Corporis Fabrica (1543). Ten veľmi trefne pomenoval hlavný problém vtedajšej medicíny, keď kritizoval bohatých lekárov, ktorí delegovali podľa nich podradné úkony, pri ktorých sa bolo treba dotýkať pacientov, na sluhov.

Rozmach masáže v novoveku

Znovuobjavenie odkazu starovekých civilizácií, ktoré súviselo s kolonializmom a s rozvojom cestovania, prinieslo najväčší prospech pre rozširovanie metód tradičnej a holistickej medicíny. Švédsky učiteľ a šermiar Per Henrik Ling spustil na prelome 18. a 19. storočia revolúciu v práci s telom. Zaviedol tzv. švédsku gymnastiku, systém pasívnych, aktívnych a opakovaných pohybov, ktorého cieľom bolo odstrániť nerovnováhu, akú vo svaloch a kostre spôsobovala jednostranná aktivita ako napr. šerm.

Odtiaľ pravdepodobne pochádza aj názov Švédska masáž, aj keď také masážne zostavy aké poznáme dnes do Lingovho systému nepatrili. O Lingovi sa napriek tomu hovorí ako o otcovi Švédskej masáže, ktorá zahŕňa aj princípy jeho originálneho systému pasívnych pohybov (napr. manipulácie s kĺbmi).

Postupne lekári a fyzioterapeuti v západnej Európe rozvinuli ďalšie techniky masáží, ktoré sa používajú od 19. storočia, slovo masáž sa vo francúzštine natrvalo uchytilo a spolu s uznaním známych odborníkov prišlo aj legitimizovanie masážnych terapií.

Zdroje:
Nunn, John, F.: Ancient Egyptian Medicine (British Museum Press 1996,2000), Braun, M.B., Simpson, S.: Introduction to Massage Therapy (Lippincott Williams and Wilkins 2008)

Už tisíce rokov rôzne kultúry sveta využívajú masáž a jej podobné terapie v rámci liečenia a prevencie. Zmienky o tom sa nachádzajú v historických prameňoch od starovekých civilizácií Číny, Indie, Egypta a Mezopotámie, cez Grécko a Rím, stredovekú a neskôr renesančnú Európu, až po obdobia rozmachu v 18.-20, storočí.